Oživenie ekonomiky poháňa najmä USA, Európa aj Slovensko o niečo zaostávajú

Európa bude na oživenie ekonomiky potrebovať o rok viac než USA. Návrat na predkrízovú úroveň HDP sa na starom kontinente očakáva začiatkom budúceho roku. Na predpandemickú rastovú cestu sa však pravdepodobne dostane až o štyri roky neskôr, ak vôbec. Slovensko by sa na predkrízovú úroveň malo dostať tiež v roku 2022. Také sú hlavné očakávania odborníkov spoločnosti Euler Hermes s tým, že rast svetovej ekonomiky pre tento rok odhadujú na +5,5 % HDP.

„Globálna ekonomika sa priblížila k predkrízovej úrovni v 1. štvrťroku 2021, o čo sa zaslúžili najmä USA a Čína. V nasledujúcich mesiacoch očakávame rýchle zotavenie na základe výrazného oživenia v ďalších vyspelých ekonomikách,“ hovorí Peter Mucina, riaditeľ spoločnosti Euler Hermes na Slovensku.

V roku 2021 sa má výrazne naštartovať aj globálny obchod, aj keď naďalej musíme byť pripravení na lokálne prekážky a krátkodobé spomalenia. Analytici Euler Hermes odhadujú nárast svetového obchodu o 7,7 % v objemovom vyjadrení (po poklese o 8 % v roku 2020) a nárast o 15,9 % v hodnotovom vyjadrení (po poklese o 9,9 % v roku 2020).

 „Za súčasným oživením globálneho exportu jednoznačne stál ázijsko-pacifický región, pričom export ostatných regiónov sa držal pod predkrízovým priemerom. Celosvetová nerovnováha medzi ponukou a dopytom sa však môže v lete prehĺbiť, a to vzhľadom na nové ohniská nákazy Covid-19 v Ázii, najmä na Taiwane, od ktorého je svet čoraz viac závislý v elektronickom priemysle.“ poznamenal Peter Mucina.

Práve z tohto dôvodu bude pri snahe o oživenie ekonomík hrať kľúčovú úlohu stav zaočkovanosti jednotlivých krajín. Zatiaľ čo vyspelé ekonomiky sa sústreďujú na čo najskoršie dosiahnutie kolektívnej imunity, nedostatočné očkovanie v Ázii a na rozvíjajúcich sa trhoch môže spôsobiť nesynchrónny ekonomický rast.

Čo sa týka Slovenska, v roku 2019 dosiahol rast HDP úroveň +2,3 %, no v krízovom roku 2020 to bol prepad o -5,2 %. Analytici očakávajú, že v aktuálnom roku by naša ekonomika mohla rásť o 3,8 % a v budúcom roku o 4,1 %.

Spolu s Českom a Maďarskom sa však podľa expertov Euler Hermes dostaneme na predkrízovú úroveň až v roku 2022. Lepšie na tom majú byť Poľsko, Rumunsko a Bulharsko, ktorým sa to má podariť do konca roku 2021.

Rozdiel v HDP pred krízou (4. štvrťrok 2019) v porovnaní s ďalšími kvartálmi 

Prekážky v dodávateľskom reťazci súvisiace s dodávkou surovín, s prepravnou kapacitou a s počtom pracovníkov budú pravdepodobne držať inflačné náklady na päťročnom maxime až do konca roku 2021. Napriek tomu, že sa globálne inflačné tlaky držia na rekordne vysokých úrovniach, je dobrou správou, že sú spôsobené najmä cenami energií a posilňovaním amerického dolára. Tento jav by však mal byť iba dočasný.

Európska centrálna banka bude aj naďalej zabezpečovať priaznivé podmienky financovania počas ranej fázy oživenia, aj keď je pravdepodobné, že inflácia v Eurozóne v 2. polroku 2021 dosiahne medziročný nárast o 2,5%. Slovensko by mohlo v roku 2021 mať infláciu v priemere na úrovni 1,9 percenta.

Silné fiškálne stimuly v nadväznosti na krízu spôsobenú pandémiou Covid-19 by mali u nás vytlačiť verejný dlh nad 60 percent HDP, čo je hranica Maastrichtských kritérií. „Slovensko sa však z tohto pohľadu zatiaľ stále drží pod priemerom eurozóny,“ poznamenal Peter Mucina.

Aj ostatné krajiny podporovali svoje ekonomiky rôznymi formami fiškálnych stimulov. Celkový globálny dlh sa tak v roku 2020 zvýšil o viac ako 24 biliónov dolárov, verejný dlh z toho tvoril 12 biliónov USD, súkromný dlh  dosiahol rovnakú výšku.

V dôsledku všadeprítomných lockdownov znížilo mnoho domácností aj firiem svoje výdavky a zvýšilo svoje úspory.  Vytvorené úspory v Európe dosahujú podľa analytikov Euler Hermes 500 miliárd EUR a v USA až bilión dolárov.

Dôvera spotrebiteľov v ekonomickú stabilitu narastá, a preto sa očakáva oživenie spotrebiteľského správania v tvare písmena V. Analytici odhadujú, že zadržiavaná spotreba prispeje v USA a Veľkej Británii 3% k tvorbe HDP, v Európe to bude okolo 1,5% HDP.

Okrem úsilia o ekonomické zotavenie je v poslednej dobe často skloňovanou témou aj snaha o zelenú ekonomiku. „Tá si bude vyžadovať generovanie nových fiškálnych zdrojov aj dotácií, zabezpečenie ochrany domácich výrobcov a investovanie do infraštruktúry,“ podotkol Peter Mucina.

Odborníci pripomínajú, že v období rokov 2021 - 2050 sa musia ročné investície do energetického sektoru zvýšiť približne o 1% globálneho HDP v porovnaní s dnešnými úrovňami, aby sa umožnil prechod na nulovú čistú energiu.