Požiadavky na prevádzkový kapitál rastú. Čo to znamená pre firmy?

V roku 2024 sa podniky na celom svete, vrátane Slovenska, museli vyrovnať s neistotou, rastom nákladov a pomalým hospodárskym rastom. Výsledkom je, že peniaze firiem zostávajú dlhšie viazané v zásobách a neuhradených faktúrach. Ukazovateľ požiadaviek na prevádzkový kapitál (WCR – Working Capital Requirement) stúpol na 78 dní – najvyššiu úroveň od roku 2008.

„Zjednodušene povedané, zvýšenie WCR znamená, že firmy musia efektívnejšie riadiť svoje prevádzkové kapitálové potreby, aby sa vyhli problémom s cash flow. Pre menšie firmy to môže byť obzvlášť náročné, pretože dlhšie viazané finančné prostriedky môžu ohroziť ich schopnosť plniť záväzky voči dodávateľom a zamestnancom,“ upozorňuje Peter Mucina, riaditeľ poisťovne pohľadávok Allianz Trade na Slovensku.

Rastúci tlak na prevádzkový kapitál

Požiadavky na prevádzkový kapitál predstavujú počet dní, počas ktorých sú tržby firmy „zablokované“ v zásobách, neuhradených faktúrach a bežnej prevádzke. Inými slovami, ide o čas, počas ktorého musí podnik financovať svoju činnosť z vlastných alebo externých zdrojov, kým dostane zaplatené od zákazníkov. Čím vyššie sú tieto požiadavky, tým väčší je tlak na cash flow. Jedným z hlavných faktorov, ktoré WCR ovplyvňujú, je doba splatnosti pohľadávok (DSO) – čím dlhšie firmy čakajú na zaplatenie, tým viac kapitálu musia mať k dispozícii. V roku 2024 sa globálny WCR zvýšil o 2 dni na 78 dní – čo znamená, že firmy musia pokrývať viac ako dva a pol mesiaca prevádzky bez hotovostného príjmu. V strednej a východnej Európe bol nárast ešte výraznejší, až o 10 dní. „Zaujímavosťou je vývoj v USA, kde sa ukazovateľ WCR ako v jedinom veľkom regióne znížil o 3 dni – firmy tam znižovali zásoby, aby uvoľnili kapitál a mohli ho vyplatiť akcionárom. V čase obchodnej vojny je to ale mimoriadne riziková stratégia,“ konštatuje Peter Mucina.

Neviditeľné banky

Z údajov Allianz Trade vyplýva, že v roku 2024 sa priemerná doba splatnosti pohľadávok (DSO) globálne predĺžila o 2,4 dňa. Až 44 % firiem čakalo na úhradu dlhšie ako 60 dní, pričom 21 % dokonca viac než 90 dní. V Európe sa DSO zvyšuje tretí rok po sebe – čo znamená, že firmy stále viac vystupujú ako „neviditeľné banky“ pre svojich zákazníkov.

Klasické banky zostávajú opatrné – úvery firmám v eurozóne rástli v roku 2024 len o 0,8 %, a tak sa podniky čoraz viac financujú navzájom. Veľké spoločnosti poskytujú svojim zákazníkom dlhšie splatnosti a v podstate na seba preberajú časť úlohy financovania trhu. „Firmy, najmä tie väčšie, si udržiavajú obchodné vzťahy tým, že umožňujú partnerom odklady platieb, čo však zvyšuje ich vlastné riziko,“ vysvetľuje Peter Mucina.

Doba splatnosti pohľadávok závisí aj od odvetvia

Napriek štrukturálnym rozdielom medzi sektormi, väčšina z nich zaznamenala v roku 2024 nárast doby splatnosti pohľadávok (DSO) už tretí rok po sebe. V niektorých prípadoch dokonca štvrtý. Týka sa to napríklad automobilového a farmaceutického priemyslu, ale aj sektoru IT, stavebníctva či strojárstva. Najviac postihnuté sú výrobné sektory s vysokými požiadavkami na zásoby. Najdlhšie viazali peniaze firmy v doprave, elektronike, strojárstve a farmácii – vo všetkých týchto odvetviach presiahol ukazovateľ WCR hranicu 100 dní. „Práve tieto sektory potrebujú veľké zásoby, aby mohli udržiavať plynulý výrobný cyklus a najviac bojujú so zlou platobnou disciplínou, čo zvyšuje riziko problémov s cash flow,“ uvádza Peter Mucina. Na opačnom konci rebríčka sú odvetvia ako hotelierstvo, doprava či retail, kde sú splatnosti výrazne kratšie a väčšina transakcií prebieha v hotovosti.

EÚ chce lehoty splatnosti obmedziť, firmy varujú pred dopadmi

Európska únia pripravuje viacero zmien, ktoré môžu zásadne ovplyvniť podnikateľské prostredie – od nového, dobrovoľného 28. právneho režimu, ktorý má startupom a malým firmám uľahčiť cezhraničné podnikanie, až po návrh skrátiť splatnosť faktúr na 30 dní. Ten má síce podporu malých podnikov, no narazil na odpor viacerých krajín pre obavy zo straty flexibility a vyššieho rizika insolvencií. Od roku 2030 má byť navyše povinná elektronická fakturácia pri cezhraničných transakciách v EÚ, čo zvýši transparentnosť, ale zároveň prinesie firmám dodatočné technické a personálne nároky.

Slovensko je s e-fakturáciou za európskym priemerom

Slovensko v oblasti elektronickej fakturácie zaostáva za priemerom EÚ – len zhruba štvrtina malých podnikov používa faktúry v štruktúrovanej forme vhodnej na automatizované spracovanie. Kým digitálni lídri ako Taliansko či Fínsko dosahujú úroveň nad 90 %, slovenské firmy budú musieť v najbližších rokoch dobehnúť zameškané. „Zavedenie e-fakturácie bude pre firmy výzvou, ale zároveň príležitosťou na zrýchlenie platieb a zníženie administratívy,“ dodáva Peter Mucina.