Kľúčové poznatky

Globálny obchod sa mení v dôsledku geopolitiky, protekcionizmu a klimatických zmien, pričom krajiny viac obchodujú s politicky spriaznenými ekonomikami. USA znižujú dovoz z Číny, EÚ obmedzuje obchod s Ruskom a Čína sa zameriava na rozvíjajúce sa ekonomiky. Zväčšovanie geopolitických vzdialeností vedie k poklesu bilaterálneho obchodu, čo zdôrazňuje význam politického zosúladenia a adaptívnych dodávateľských reťazcov. Protekcionizmus sa zvýšil, čo ovplyvnilo tovar v hodnote 2,7 bilióna USD a viedlo k friendshoringu a regionalizácii. Presmerovanie dovozu USA z Číny a diverzifikácia obchodu sú kľúčovými faktormi rastu obchodu. Očakáva sa, že globálny rast obchodu sa v rokoch 2026 a 2027 spomalí, čo poukazuje na vplyv obchodných vojen a infraštruktúrne výzvy.

Tradičné obchodné trasy stále zabezpečujú viac ako polovicu svetového obchodu, ale logistika je po pandémii zraniteľnejšia voči šokom, čo potenciálne zdvojnásobiť ceny kontajnerovej prepravy. Kľúčové trasy zahŕňajú Suezský prieplav, Malackú úžinu a Hormuzský prieliv spolu s hlavnými prístavmi a letiskami. Ázia a Európa čelia rastúcim politickým a klimatickým rizikám, pričom Suezský a Panamský prieplav sú vysoko rizikovými miestami. Ceny za dopravu sú teraz ovplyvnené skôr objemom kontajnerov ako cenami ropy, pričom od pandémie dochádza k zvýšenej volatilite.

Vytvárajú sa nové obchodné trasy s cieľom zvýšiť odolnosť dodávateľských reťazcov a prepojiť južné ekonomiky. Ruská invázia na Ukrajinu posunula obchodné trasy medzi Čínou, Európou a Indiou. Objem nákladnej dopravy v strednom koridore a na kazašských železniciach prudko vzrástol. Rozširujú sa obchádzkové trasy okolo Mysu dobrej nádeje a nové koridory, ako je koridor India – Blízky východ – Európa. V Latinskej Amerike sa objavuje os Pacifik – Latinská Amerika, čo symbolizuje nový prístav Chancay v Peru. Správne riadenie a strategické záujmy môžu tieto trasy obmedzovať, čo predstavuje riziko pre prevádzkovateľov a investorov.

Podmienené trasy ako Arktická severná morská cesta zostávajú strategickými stávkami, ale vyžadujú podstatné zníženie rizika. Rusko modernizuje arktické prístavy s cieľom vytvoriť celoročnú bránu medzi Áziou a Európou. Arktída ponúka dlhodobý potenciál, ale je momentálne na vedľajšej koľaji kvôli sankciám a sezónnosti. Trasy v Afrike, na Blízkom východe a v Latinskej Amerike sú tiež podmienené.

Nové centrá obchodu menia globálnu mapu, pričom ekonomiky sa presúvajú do multimodálnych, logistických a medzistupňových úrovní. Spojené arabské emiráty a Malajzia vedú ako multimodálne veľmoci, zatiaľ čo Vietnam rastie vďaka colnej dohode s USA. Saudská Arábia vykazuje významný rast obchodného potenciálu. Kazachstan sa pripája ako kľúčový logistický uzol, zatiaľ čo Thajsko, India a Južná Afrika zaostávajú v oblasti konektivity. Indonézia a Bangladéš čelia investičným medzerám. Tieto centrá odrážajú širší, regionálny, multipolárny obchodný systém.

Výpadok v obchodnej infraštruktúre vo výške viac ako 10 biliónov USD do roku 2035 si vyžiada prispôsobené modely financovania. Stabilné aktíva dominujú na existujúcich trasách, zatiaľ čo vysoko rizikové projekty sa zameriavajú na rozširovanie koridorov. Multilaterálne a národné rozvojové banky podporujú súkromné spoluinvestície na rozvíjajúcich sa trhoch. Klimatické a ESG záväzky sú čoraz viac integrované do nových infraštruktúrnych fondov. Pokročilé ekonomiky sú v popredí s vyspelými verejno-súkromnými partnerstvami, zatiaľ čo iniciatívy ako EU’s Global Gateway a China’s BRI 2.0 sa zameriavajú na ekologickejšie projekty. Financovanie zostáva nerovnomerné, pričom krajiny s nízkymi a strednými príjmami priťahujú obmedzené investície.

Do roku 2030 sa financovanie obchodných koridorov rozvinie do podoby platforiem zohľadňujúcich klimatické aspekty, ktoré budú integrovať prístavy, energetiku, digitálne technológie a dopravné prostriedky. Záruky a nástroje spojené s ESG budú podporovať nové obchodné trasy. Úspech bude závisieť od posilnenia pozície etablovaných subjektov, zníženia rizík vo veľkom meradle a zabránenia vzniku nevyužiteľných aktív, čím sa odolná konektivita stane zdrojom globálnej konkurencieschopnosti.